145. Septorióza zeleru (Septoria apii graveolentis Dorogin)
Pôvodca choroby, huba septoria zelerová, patrí do triedy Deuteromycetes, radu
Sphaeropsidales. Vyskytuje sa tam, kde pestujú zeler a kôpor.
Príznaky. Na listovej čepeli a listových stopkách, ako aj na semenných výhonkoch
pozorujeme mnoho malých (1—3 mm) jasnohnedých nekrotických škvŕn s veľkým
počtom čiernych bodiek (a, b). Čierne bodky sa môžu objaviť aj mimo škvŕn. Škvrny
obkľučuje chlorotická obruba, ktorá postupne prechádza na zdravé pletivo. Podobné
príznaky (d) vyvoláva aj iný druh huby — Septoria apii Chester; tie sú však väčšie
(3—10 mm) a majú tmavohnedé okraje, bez chlorotickej obruby (c). Silnejšie
napadnuté listy hnednú a zasychajú. Semenné rastliny dávajú menej semena.
Etiológia a vývoj. Vývoj oboch druhov huby je podobný. Prezimujú piknídic na
zvyškoch listov a listových stopiek. Piknídic sú guľaté, čierne, s priemerom 70—
160 um. V nich sa tvoria nitkovité tupo zakončené bezfarebné mnohobunkové výtrusy
v rozmeroch 25—60 x 1, 5 — 3 um (c). Vo vegetačnom období sa huba rozširuje
konídiovými výtrusmi. Infekcia sa uskutočňuje obyčajne kvapkami vody. Za
vlhkého počasia choroba za krátky čas napadne všetky rastliny v poraste.
Ničenie. Zničiť všetky pozberové zvyšky, pôdu v skleníkoch a pareniskách
dezinfikovať. Semená upravovať termicky (voda teplá 48—49 °C počas 30 minút)
alebo prípravkom s obsahom tiramu. Vo vegetačnom období hneď, len čo
objavíme chorobu, striekať prípravkami s obsahom mankozebu (napr. Dithane M 45)
alebo tiofanát metylu (napr. Topsin M). V prípade potreby postrek každých 7—10
dní opakovať.
Septorióza zeleru
27.06.2009 06:55:00
Komentáre